Vznik svetského sviatku Valentín sa spája s poémou zo 14. storočia

Bratislava 14. februára (TASR) - Dnes už populárny Deň zamilovaných, ktorý pripadá na 14. februára, odkazuje síce aj na starovekého svätca Valentína, ale je to svetský sviatok. Z toho, že sa viaže na sv. Valentína, vyplývajú aj jeho viaceré pomenovania. Podľa Juraja Zajonca z Ústavu etnológie a sociálne antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v.v.i. sa ako najsprávnejšie pomenovanie javí sviatok Valentín alebo skrátene Valentín.

„Valentín je svetský sviatok hoci v názve odkazuje na svätca a vo výkladoch jeho histórie sú odkazy na život sv. Valentína. Skutky svätca spojené s láskou sa do životopisu dostali dodatočne. Sviatok Valentín preto nie je pokračovaním alebo rozšírením náboženského sviatku sv. Valentína, ktorý zomrel ako mučeník v 3. storočí. Obidva sviatky však spája 14. február,“ uviedol pre TASR Zajonc.

Legenda o sv. Valentínovi, ktorý v starovekom Ríme pôsobil ako kňaz uvádza, že aj napriek zákazu cisára Claudia II. sobášil podľa kresťanského rituálu rímskych vojakov. Cisár vojakom zakazoval uzavrieť manželstvo, lebo si myslel, že by ich manželský život odvádzal od plnenia vojenských povinností. Valentín považoval toto nariadenie za porušenie božích zákonov a snúbencov tajne oddával, za čo skončil vo väzení a 14. februára 269 n. l. ho popravili sťatím hlavy.

Valentína neskôr vyhlásili za svätého a stal sa patrónom zaľúbených, snúbencov a mladomanželov. Sviatok svätého Valentína sa začal v katolíckej cirkvi oficiálne pripomínať v roku 496 počas pontifikátu pápeža Gelasia I. Úmyslom bolo nahradiť sviatok plodnosti (Lupercalia), ktorý pripadal na 14. februára.

Na Slovensku sa podľa Zajonca na pomenovanie svetského sviatku používa škála názvov: Deň/deň alebo Sviatok/sviatok sv. Valentína alebo Sviatok/sviatok Valentína, prípadne názov Valentín. Tiež aj Deň/deň alebo Sviatok/sviatok zamilovaných, Deň/deň lásky. Nie všetky názvy obsahujúce meno „Valentín“ sú však obsahovo správne.

Názov Sviatok sv. Valentína je pomenovaním 14. februára ako sviatku starovekého svätca, ktorého pamiatku si rímskokatolícka cirkev v tento deň pripomína v kostoloch. Názov sviatok Valentína je zasa označením 14. februára ako dňa, v ktorom majú meniny nositelia mena Valentín. Ako najpresnejšie sa podľa Zajonca pre sviatok lásky javí pomenovanie sviatok Valentín alebo skrátene Valentín.

„Vznik sviatku Valentín sa spája s poémou Vtáčí snem. V 1380 – 1382 ju napísal anglický básnik Geoffrey Chaucer. Jej vznik sa dáva do spojitosti so zásnubami anglického kráľa Richarda II. a českej kráľovnej Anny Luxemburskej 2. a 3. mája 1381. Snem, na ktorom sa podľa básne stretli vtáky s cieľom vytvoriť páry, sa konal ´v deň sv. Valentína´ ako sa v stredoveku bez použitia číslic uvádzal dátum. Chaucer ako prvý spojil sv. Valentína s láskou, aj so zásnubami vtákov, čo je považované za počiatok sviatku Valentín - sviatku lásky a zamilovaných,“ vysvetlil etnológ.

Chaucer podľa Zajonca v poéme uvádza, že snem bol v čase, keď pučali stromy a kvitli pestrofarebné kvety. Spojil ju totiž so sviatkom sv. Valentína, ale z Janova, ktorý je 2. mája. Toto mesto básnik totiž dobre poznal. Urobil to zrejme preto, aby mohol poému prepojiť so spomenutými zásnubami. No v Anglicku, kde poéma vznikla, nebol tento sv. Valentín známy. Známi tam boli sv. Valentín z Terni a rímsky svätý Valentín, ktorí majú sviatok 14. februára, a preto sa sviatok Valentín slávi v tomto termíne.

Z Anglicka sa Valentín šíril na kráľovské dvory, do šľachtických sídel, aj do ostatných vrstiev spoločnosti vo Francúzsku, Španielsku, Nemecku či Holandsku. V 18. storočí začal podľa Zajonca strácať popularitu, vo Francúzsku sa stretol aj so zákazmi. Od 17. storočia ho obyvatelia Britských ostrovov prinášali do Spojených štátov amerických (USA), kde sa z neho stal moderný, najmä komercializáciou ovplyvnený sviatok.

Valentín na konci 19. storočia začal podľa etnológa transatlantickú púť späť do Európy a tiež na iné kontinenty. Vracal sa tam, kde ho ešte slávili, napríklad do Anglicka, alebo kde naň už zabudli, ako vo Francúzsku. Do boľševického prevratu v roku 1917 bol obľúbený aj v Rusku.

V 20. storočí sa v Európe šíril z USA aj z Veľkej Británie v dvoch hlavných vlnách. Počas druhej svetovej vojny a po jej skončení prenikal do krajín, v ktorých bojovali, alebo boli rozmiestnení americkí a britskí vojaci.

Druhú vlnu šírenia do východnej Európy spustil podľa Zajonca pád komunistických režimov v rokoch 1989 – 1990. Pre spojeniu so svätcom, USA a komerciou dovtedy ideologicky neprijateľný sviatok začal postupne prenikať aj na Slovensko. Informácie o sviatku a spôsobe jeho osláv prinášali podľa etnológa zamestnanci firiem z USA a západnej Európy, lektori a učitelia angličtiny a šírili ich aj zahraničné aj domáce médiá.

„Valentín je svetský sviatok odkazujúci názvom a históriou na svätca. Tak ako iné globálne, ale aj lokálne sviatky je spojený s komerciou, čo je jedným zo znakov sviatkov súčasnej neskoro modernej spoločnosti, ako je aj tá na Slovensku. Dnes je tu však súčasne sviatkom partnerskej lásky, lásky v rodine, pozitívnych vzťahov medzi priateľmi, kolegami, charitatívnej lásky, lásky k domovskému mestu, prírode a životnému prostrediu. Po prelome tisícročí sa stal aj sviatkom partnerskej lásky cez lásku k Bohu. Takto ho často v prostredí kostolov slávia rímsko- a gréckokatolícki veriaci, ktorí si tak pripomínajú aj pamiatku sv. Valentína,“ uviedol pre TASR Zajonc, autor knihy Svätí s menom Valentín a sviatky zamilovaných, ktorá vyšla v roku 2021.